Dnes takmer každý z nás pôjde na cintorín uctiť si drahých zosnulých. Oživiť vzácne spomienky, ktoré rok čo rok blednú a stávajú sa prchavejšími.
1. novembra slávime sviatok Všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň Spomienky na všetkých zosnulých – Dušičky. Spomíname si na našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Tento deň je pre nás smutnou spomienkou na odchod blízkeho človeka z tohto sveta.
Zhromažďujeme sa okolo hrobov svojich príbuzných, ktoré sú vyzdobené vencami a kvetmi, horia na nich sviece. Vence a kvety vyjadrujú úctu a uznanie životu tých, ktorí už nie sú medzi nami. Kríž – znak utrpenia a smrti – sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní.
Nastal čas, keď viac ako inokedy myslíme v modlitbách na svojich drahých zosnulých a prosíme za ich duše. Vždy, keď strácame milovanú osobu, uvedomujeme si vlastnú zraniteľnosť. Vtedy si v mysli preberáme, ako konáme v živote. Čo by sme mohli urobiť lepšie, v čom by sme sa mali úplne zmeniť. Uvedomujeme si, že máme ešte čas. Ale koľko? Možno rok, mesiac, týždeň či deň a možno už iba hodinu. Nevieme …
Cintoríny ožívajú, my tíško spomíname.
Buď prvý, kto napíše nejaký komentár